Článok Public and Proud: How and why some citizens
use their Facebook network as a personal public popisuje, ako a prečo niektorí
ľudia využívajú svoju sociálnu sieť na Facebooku na vyjadrenie svojich politických
názorov. Táto štúdia nám ponúka všeobecné informácie o tom, čo znamená verejne
vyjadrovať politické názory a pritom stále vystupovať ako súkromná osoba. Autorom
štúdie je doktorant na Univerzite v Kodani Sander Andreas Schwartz, ktorý
sa zaoberá hlavne výskumom toho, ako sa občania zapájajú prostredníctvom nových
médií do politických diksusií, ale aj to, ako politici používajú túto platformu
na strategické účely.
Autor štúdie sa
opieral o kombinovaný kvalitatívny výskum, s využitím dlhodobého
pozorovania účastníkov výskumu, a potom tiež hĺbkovými rozhovormi.
Účastnici boli vybraní na základe ich verejného vystupovania na Facebooku
a vyjadrovania názorov k ôsmim vedúcim politickým stranám, ktorí
súťažili o miesto v parlamente počas dánskej volebnej kampane v roku
2011. Podmienkou bolo, že účastnici sa minimálne dvakrát zapojili do politickej
diskusie na Facebooku a profesionálne sa nijak neangažovali
v politickej sfére. Ľudia, ktorí prejavili záujem o politickú
diskusiu boli kontaktovaní výskumným tímom a 14 z nich súhlasilo so
svojou účasťou na výskume. Neskôr desať z nich, 6 mužov a 4
ženy, súhlasilo i s účasťou na hĺbkovom rozhovore.
Existuje súbor niekoľkých kľúčových prvkov, ktoré ovplyvňujú to,
či sa do verejnej politickej diskusie zapojíme alebo nie. Na jednej strane je
to politická agenda a na druhej strane pocity a emócie spojené s
názormi, ktoré iniciujú verejnú komunikáciu. Politické názory sú z veľkej
časti konfliktné, vyhradzujú sa voči inému názoru či osobe a sú považované
za najkontroverznejšie diskusie, ktoré sa na sociálnych sieťach objavujú. Jednotlivec
prechádza v procese zverejňovania svojich názorov tromi fázami od osobného
myslenia, cez verejné myslenie až po verejnú komunikáciu. V prvej fáze má
jednotlivec osobné názory, ktoré však nie sú zdieľané verejne. Akonáhle začne jednotlivec uvažovať
o napísaní politickej správy na Facebook, začne si sám v sebe predstavovať
potenciálne publikum a pokúsi sa predvídať, ako ľudia na jeho príspevok
budú reagovať. V poslednej fáze svoju správu alebo názor postúpi
verejnosti a tým sa pravdepodobne dostane do stretu s aktívnym
publikom, ktorého vyjadrenie je vnímané ako spätná väzba. Jednotlivec však môže
druhý stupeň preskočiť a prejsť od osobného myslenia priamo
k verejnej komunikácii, bez toho, aby zvážil dôsledky, potenciálne
nedorozumenia, či možné negatívne interpretácie. Ak jednotlivec pred tým, ako
publikuje svoju správu či názor na sociálnu sieť, nepremýšľa o tom, ako
verejnosť jeho príspevok príjme, môže byť vystavený kritike či negatívnej
spätnej väzbe. Publikum mu môže ľahko a rýchlo pripomenúť, aby sa pri
budúcom zvažovaní verejnej komunikácie najskôr zapojil do verejného myslenia.
Verejné myslenie je niečo, čo sa človek učí časom a skúsenosťami. Väčšine
ľudí je nepríjemné byť kritizovaný, avšak je omnoho jednoduchšie prijať kritiku
od niekoho koho nepoznáme ako od svojich rovesníkov, ktorých máme
v osobnej sociálnej sieti. Práve z tohto dôvodu sa väčšina ľudí
nezúčastňuje politickej komunikácie s vlastnou sociálnou
sieťou. 
Cieľom štúdie nie
je hodnotiť, či sú politické diskusie na sociálnych sieťach pre demokraciu ako
celok dobré alebo zlé, ale zistiť, ako a prečo sa do nich ľudia zapájajú
a čo z nich môžu získať. Dôležité je porozumieť, ako a prečo sa
niektorí ľudia aj napriek riziku rozhodli experimenovať s verejným
politickým prejavom na Facebooku. Článok dokazuje, že zdieľanie názorov na
verejnosti je pre jednotlivca zdravým demokratickým prejavom, pretože človek sa
učí argumentovať v sociálnom prostredí. Aj napriek tomu, že výskum bol zamerný
na dánskych úživetaľov Facebooku, je ľahko aplikovateľný do prostredia Českej
republiky. Aj u nás bolo niekoľko štúdií a výskumov venovaných práve
politickej komunikácii na sociálnych sieťach, či už z pohľadu užívateľov
alebo samotných politikov.
Jana Ryšánková
Zdroj:
SHWARTZ, Sander Andreas. Public and proud: How and
why some citizens use their Facebook network as a personal public. In: First Monday, 1995-2017. ISSN 1396-0466
No comments:
Post a Comment